Ja: hey robot, hey robot, hey robot! Nudím sa, hoď po mne nejaký prompt!
AI: ok. Finish the story.
Ja: weeeey!
✨ PROMPT:
As you’re brushing your teeth, your reflection slowly stops copying you.
It spits out the toothpaste, wipes its mouth, leans close to the glass and whispers:
“We have five minutes. Ask me anything.”
„Preboha, ako je to možné? Čo sa to deje?“ chytám sa za srdce. Odraz vzápätí šepká odpoveď, ktorá ma absolútne presvedčí.
Môžem sa spýtať čokoľvek, a odraz to bude vedieť.
Niečo osobné.
Nie, radšej niečo z kultúry. Alebo histórie.
Nie. Kde som stratila tie kľúče???
Nie, máš jedinečnú príležitosť. Ako prežili ľudia Woodstock pri takej napiču organizácii?
Boha, to je aká zlá otázka.
Možno…
O päť minút neskôr sa odraz prebúdza z jemných driemot, naťahuje si chrbát a ticho mizne.
✨ PROMPT:
You open the fridge to grab milk, but inside there’s a tiny clerk sitting at a miniature desk.
Without looking up from his paperwork he says:
“Sorry, všetky potraviny sú dnes na inventúre.”
Zatváram chladničku a vychádzam na balkón.
Zhlboka sa nadychujem, vo vzduchu cítiť vôňu jari a rašiacej bazalky. Oranžový západ slnka všetko vyfarbuje ružovkastými odtieňmi a ja som zrazu neskutočne rád, že žijem. Cítim závan vzduchu, je chladný a dá sa v ňom rozlíšiť more.
„Kurva,“ ozýva sa za mnou z chladničky. „Chýba nám jeden jogurt.“
✨ PROMPT:
You’re riding the elevator alone when it suddenly stops between floors.
A soft ding sounds, the lights flicker…
and a polite voice from the ceiling says:
“Apologies. We seem to have picked up an unauthorized emotion.”
„Mám povolenie,“ vyťahujem z vačku požužlaný papier.
„Oprávnenie pre prípad smútenia nad clivou reklamou, radosti z prvej snežienky a nadšeného úžasu nad vôňou toastu.“ Ukazujem toast smerom na kameru, aby bola možná dokumentácia.
„Je nám ľúto. V ruke máte sendvič, nie toast. Dopustili ste sa neautorizovanej emócie z pečiva. Musíme vám zabaviť váš sendvič.“
Zo steny sa vysúva robotická ruka a berie mi tanier.
„Žiadam o jednorazové povolenie cítiť smútok nad stratou sendviča,“ prihováram sa ruke.
„Zamietnuté,“ hovorí kamera po chvíli váhania.
Tak nič.